MAUZÓLEUM CHRISTINY IMMACULATY (#7)IN INTUOSTINY

autor: Christina Immaculata
výstava: IN INTUOSTINY
miesto: FUGA, Nám. SNP 24
vernisáž: 16.6.2025 o 19:00
občerstvenie: bar FUGA, čerešne a legendy hovoria o vegánskych fašírkach s omáčkou
hudobní hostia: DJs +- soundsystem
trvanie: 16.6.-19.6.2025
kurátor: Gabriela Halás

Christina Immaculata, vlastným menom Kristína Mikluščáková, je mladá intermediálna výtvarníčka, študentka na VŠVU, čoskoro poslucháčka katedry maliarstva. Vo svojej autorskej tvorbe upúšťa od striktného monochrómneho geometrizujúceho a lineárneho prejavu, ktorým je známa vo vizuáloch +-soundsystému, pre ktorý tvorí dlhodhodobo plagáty a dekorácie. Čomu verná ostáva, je figuratívny námet stratený v abstrahovanom technokratickom svete.

Tváre jej protagonistov predstavujú najčastejšie dva dominantné a výrazne opozitné charaktery, príbuzné zobrazeniam ľudského už v starom klasickom divadle, ako aj vo vyeskalovanej absurdnej dráme. Sú plné vnútorných emócií, živé až priveľmi, so všetkými ľudskými zúfalstvami, neduhami a vášňami, ktoré nás sprevádzajú od čias antických bohov. Na plachtách ich stretávame tvárou v tvár zdivočené a konajúce v emočnom pretlaku bytia, alebo sú naopak vyprahnuté a generalizované v plochú maniéru. Tento druhý výraz vyžaruje pasívne antagonistický postoj k životu a situáciám, do ktorých nás okolie a udalosti často bez našej vôle vrhajú, či vtláčajú. Sme unášaní prúdmi nevedomia, či bezmocnosti, či banality. Niekedy zas pripomínajú tabulu rasu, archetyp nepopísanej dosky, možno symbol mladého človeka na prahu dospelosti, ktorý ešte len musí zakúsiť, nechať sa objať oným veľkým Láskavým alebo sa potknúť o všetky kamene v prostriedku rovnej cesty. Väčšinou ženská figúra sa tak stáva symbolom nášho podvedomia, hlbín našej mysle, ktorú musíme zdolať, kopca, ktorý treba vyťažiť a lesa napadnutého škodcom, odsúdeného k zničeniu víchricou. Sú to z časti intímne portréty na hrane voyerizmu, s kúskom detskej nevinnosti a prebúdzajúceho sa zvádzania.

Techniky, ktoré Christina používa, zodpovedajú tejto emočnej fluidnosti, škvrny a maliarska náhoda pripomínajú japonskú tušovú maľbu sumi-e a odkazujú na nepredpokladateľnosť situácií, pod nánosmi ktorých však vieme badať pevné a oporné miesta. Rovnako materiálová voľba nenapnutej podložky napomáha pocitu beztiaže, kognitívnej disonancii názorov, v ktorých sa dnes človek tak ľahko utopí. Paradoxne, pri náraze vonkajších fyzikálnych javov, teda doslovne vetra do plachiet, nadobúdame pocit meditatívnej intuície a odvekej múdrosti, aj keď zaobalenej do už tak sprofanovaného viatia himalájskych vlajočiek, či práve opranej posteľnej bielizne. Po pomyselnom zababušení sa do Christininých malieb tak opäť môžeme uniknúť z reality ku gýčovej ľahkosti snov.

Gabriela Halás