Výstava: Cynthia Gregorová, Zuzana Rákociová: Niečo sladké

Kurátorka: Lucia Čarnecká

Výstava Niečo sladké je dialógom dvoch umelkýň s odlišným nazeraním na svet. Cynthia Gregorová a Zuzana Rákociová sa vo svojej kolaboratívnej site specific inštalácii pokúšajú „vizuálne rozohrať“ základné otázky života, nevyhnutnosti plynutia času a možnosti zmierenia sa s chladom konečnosti.
Zaujíma ich, či je naozaj nutné, aby smrť bola výsostnou nositeľkou úzkosti, alebo naopak, môže byť vnímaná ako úľava a oslobodenie sa z okov života. Ako pocítiť esenciálne šťastie vo víre každodennosti? Jednu z odpovedí vidia v úprimnej snahe o autentické žitie. Ono samotné tak potom nemusí byť iba mizériou či akýmsi sizyfovským bremenom.

V inštaláciách reflektujú kontrast dvoch rovín či základných a až protichodných pohľadov vnímania sveta: prázdnoty z bezvýznamnosti bytia voči plnosti prežívaného okamihu. V tomto prípade však prítomnosť jednej z týchto rovín nevylučuje tú druhú, práve naopak, miestami plynú paralelne, miestami presakujú.

Dôležitou kontaktnou plochou sa pre dvojicu umelkýň stal humor, prostredníctvom ktorého je možné pozerať na svet a jeho protichodnosti dávať zmysel a nový čerstvý význam. Aké je teda východisko nás všetkých? Nájsť ihrisko? Dať si niečo sladké? A k tomuto dialógu s niečím zvláštne a znepokojujúco hravo-sladkým prizývajú aj divákov.

Cynthia Gregorová sa pohybuje na pomedzí maľby a grafiky. Hoci sa voľnej grafickej tvorbe, ktorú vyštudovala na bratislavskej VŠVU, venuje len okrajovo, grafika zásadne ovplyvňuje charakter jej prevažne maliarskej tvorby. Pracuje s témou sociálnych väzieb, vzťahov indivídua s prostredím. Jej tvorba je expresívna, aj lyrická, výrazne spätá s aktuálnym prežívaním. Práce sú osobné, reflexívne, často i ironické. Podstatný je pre ňu človek, s jeho obavami, neduhmi a s tým súvisiacimi stretovými situáciami. Charakteristickým vyjadrovacím médiom je pre ňu kombinácia kresby, maľby a grafiky, kde využíva predovšetkým techniku monotypu a hĺbkotlače.

Zuzana Rákociová je filologička, prekladateľka z portugalského jazyka a v súčasnosti pôsobí ako doktorandka v Ústave románskych jazykov a literatúr MU. V rámci svojho výskumu sa zaoberá súčasnou portugalskou poéziou písanou predovšetkým ženami. Vo výtvarnej tvorbe sa zameriava na vyjadrenie telesnosti, sexuality a rodinných tráum cez zobrazenie archetypálnych a antropomorfizovaných tvorov. Ako médium jej slúži akvarelová maľba.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia