Trammed: Not Waving, wyme, greyArea

Rave, IDM, EBM, pokrivený katarzný dance-pop, industriál, techno, trance, experimentál, pop. To sú len niektoré z prívlastkov, ktoré boli v posledných rokoch používané na popísanie tvorby všestranného hudobníka Alessiu Nataliziu, ktorý vystupuje pod menom Not Waving.

Prečo je tak náročné jednoznačne popísať hudbu tohto v Londýne usadeného talianskeho rodáka? Jednou z odpovedí je jeho úctyhodná produktivita – za 10 rokov existencie sólového projektu Not Waving vydal až 15 albumov (hlavne vo vydavateľstvách Ecstatic a Diagonal) a vyskúšal si aj množstvo spoluprác – od Marka Lanegana (Screaming Trees), kanadskej minimal wave hudobníčky Marie Davidson, bývalého gitaristu Sonic Youth Jima O’Rourka, cez speváčky Jonnine Standish či Spivak, až po ambientného Romance, či Pye Corner Audio.

Not Waving tak v priebehu dekády vybudoval skutočne širokú paletu tanečných, dystopických, popových, industriálnych, veselých, ostrých ale aj ambientných skladieb.

Obehol si svetové kluby od Berghainu po kyjivský Closer, niekoľko jeho vystúpení nájdete aj na Boiler Room, ale zahral si aj v slávnej galérii MoMA PS1 a doma sa cíti aj v avantgardnom londýnskom Cafe Oto či vo svojom pravidelnom programe na rádiu NTS.

Rovnako široké a mnohoznačné sú aj jeho hudobné zdroje – jeho rozostrená tanečná hudba má korene rovnako tak v hardcore, post-punku, no wave hnutiach či skupine This Heat (podľa ktorej piesne si zvolil svoje meno), ako aj v talianskej elektronike 80tych rokov, italo discu, klubovej či digitálnej hudbe.

Či už sa jedná o konceptuálne diela, početné tanečné tracky, extatické synthové šlágre, zručný experimentálny pop alebo ambient, v jadre hudby Not Waving je v posledných rokoch v prvom rade nádej, hravosť a ľahkosť. Ako sám Natalizia hovorí: “Žijeme v tak pokazenom svete, že je dôležité občas robiť optimistickú hudbu. Myslím, že našou úlohou ako umelcov je dávať možnosti, iný spôsob, ako robiť veci. A myslím, že nádej je jednou z týchto možností.“

O jednom z jeho posledných albumov hudobný pritom magazín Pitchfork hovorí: “Natalizia triumfálne a vydarene srší optimizmom a pod ťažko vydobytým východom slnka rozmrazuje svoj charakteristický industriálny chlad.”

Nádej v Nataliziovom podaní – či už sa jedná o hravú tanečnú hudbu alebo extatické ódy na lásku a priateľstvo – je podľa organizátorov presne to čo potrebuje naša spoločnosť aj práve teraz.

O úvod večera sa postará domáca wyme, ktorá len pred pár dňami zahrala aj vo vychytenom berlínskom HÖR, a vo svojich setoch sa špecializuje na chirurgické spájanie odvrátených strán klubovej, popovej a experimentálnej produkcie. Na záver zahrá pod menom GreyArea aj slovenský novomediálny umelec Boris Vitázek.