Festival CTM Berlin už 19 rokov prináša to najlepšie zo súčasnej hudby a mediálneho umenia. V čase kritických spoločensko-politických zmien potrebujeme takéto a podobné festivaly, ktoré nám pripomenú možné svety a utópie.
Hlavným lákadlom bol široko-ďaleko najvyváženejší line-up, ktorý spoľahlivo vytŕča zo súčasného európskeho avant-elektronického festivalového ekosystému definovaného stálicami ako Rewire (Holandsko), Unsound (Krakow), Terraforma (Miláno), Semibreve (Braga) a iné.
Dôraz na koncerty a hudbu vychádzajúcu z elektroakustického prostredia a improvizácie je vítaným osviežením popri súčasnej záplave elektronických solitérov. Až na pár výnimiek (Kode9, Tirzah) dramaturgia rezignovala na obohraté mená. Je zreteľné, že namiesto kopírovania zabehnutých vzorcov, čo sa v posledných rokoch stalo na tejto scéne nepekným zvykom, dávajú organizátori prednosť sústredenému načúvaniu aktuálnej zvukovej mape, ktorá bez problémov nachádza paralely medzi experimentom, elektroakustikou, voľnou improvizáciou, elektronikou a súčasnou klubovou produkciou; medzi akademickým a DIY prístupom; medzi západom a všetkými ďalšími svetovými stranami.
CTM Festival 2019 bol plnaý malých vzácnych momentov. Festival otvoril sólový koncert anglického elektronika TSVI.Keby som mal TSVI-ho koncert prekresliť ako grafickú partitúru, pripomínal by nedostavaný skelet obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu. Miestami celý set pôsobil, akoby ho bubeník hral od konca – ako zbúraná detská stavebnica, ktorá sa pri obrátení obrazu sama zloží do pôvodnej formy. Celý výjav uzavreli dve mechanické, na kľúčik natiahnuté miniatúry bubeníkov v Mazého stišujúcom sa sprievode.
Okrem podobných momentov vďačí CTM za svoje čaro aj výberu hlavnej lokácie, ktorou je legendárny Berghain. Anglická experimentátorka AJA a jej elektronické pesničkárstvo s fokusom na vokál, široko rozprestreté melodické linky a osobne podfarbené texty dokonale zapadli do tohto prostredia. V nedeľu ráno navodil podobne rozjímavú atmosféru projekt Drew McDowall. Najkrajšie momenty jeho psychedéliou navrstveného ambientu a dubu boli tie, ktoré nechali vyniknúť zvuk ranného dažďa.
Jedným z najmagickejších momentov festivalu bol koncert dua Curl. Cesta k nemu viedla cez točité schody na tretie poschodie vežičky s výhľadom na okolie Ostkreuz. Tá najtichšia improvizácia pre terénne nahrávky, husle, klarinet a hlas sa rozprestierala v malej miestnosti pre maximálne sedem ľudí. Zhypnotizovaný „dav“ sústredene vstrebával zvukomaľbu balansujúcu medzi delikátnym akustickým ASMR a ne- konvenčnou prácou so slákom, ktorá pripomínala topenie mačiatok.
Koncertná sekcia sa nebála improvizácie a risku, čoho logickým výsledkom bolo niekoľko koncertov, ktoré neurazia, ale ani neohúria (Bendik Giske, C-drik, Deena Abdelwahed a spol.) ale aj množstvo vynikajúcich výletov do nových akustických svetov (otoakustika Kai Wistona, podpanivá elektornika Tatiany Heuman, tekuté techno od Pangaea). CTM je rovnako doma v improvizačnej a elektroakustickej ako aj v klubovej scéne, čo je kontrast, ktorý sa na aktuálnej festivalovej mape nevidí často – česť výnimkám (talianska Terraforma, druhý dych krakovského Unsoundu 2019, anglický Tusk).
Sobotný line-up plynule poprepletal rôzne prístupy. Po kvadrofonických kontempláciách, postavených na archaickom nástroji harmonium z dielne kvartetu Het Interstedelijk Harmoniumverbond, nasledoval výbušný set v zložení bicie a gitara pánov z Lightning Bolt. Islandské duo Ambátt medzitým otvorilo exkurz do pomalej akuzmatickej elektroniky v nežnom objatí ticha, ktoré je tretím členom tohto zoskupenia prekvapkávaných beatov z vydavateľstva Shelter Press. Scénu prirodzene dopĺňal Jérôme, ktorý sa vedľa statického davu inten- zívne vlnil do neexistujúceho rytmu, zatiaľ čo si fanúšikovia modulárnych syntezátorov vo vedľajšej sále pravdepodobne prichádzali na svoje vďaka Eartheater.
Ark, DJ Haram, Riobamba alebo širokosiahly set od majiteľa vydavateľstva Music From a Memory – Gigsta sú len zlomkom z klubového programu zameraného na paralely medzi gamelánom a experimental technom a housom, lo-fi prístupom, minimalizmom, rave dekonštrukciami, hybridizáciou bass music a spájaním nespojiteľného. Oproti festivalom ako Atonal sa CTM vyhýba fetišizácii temnoty kvázi-experimentálneho, v skutočnosti prudko konvenčného techna. Klubová sekcia sa pohybovala v rozmedzí prevažne eklektických setov, ktoré okrem subžánrových mutácií spájali všetky možné aj nemožné zvuky, éry a prístupy.
Niekoľko umelcov sa v rámci programu ocitlo mimo svojich komfortných zón. Napríklad Gazelle Twin sa postaral o kurátorské zastrešenie vonkajšieho pódia, ktoré ďaleko prevážilo kvalitu jeho vlastného setu. Najväčším prekvapením v jeho výbere bol set od aktivistu a majiteľa labelu Tanum DJ-a Hopsa a jeho hlboké basy a frenetické rytmické vzorce s paranoidnou príchuťou východného Londýna.
CTM pôsobí ako festival od hudobníkov pre hudobníkov, ale vďaka inkluzívnej atmosfére sa v ňom cíti doma aj človek, ktorý polovicu dňa neobetuje record shopom, alebo soundcloudu. Žánrová, gender a generačná diverzita programu, jemné dramaturgické nuansy, celková priateľská atmosféra a ekologický prístup k organizácii – to všetko je dôvodom, prečo CTM pôsobí ako inkubátor malej útopie. „Ak si dnes vôbec trúfame predstaviť budúcnosť ako utópiu, toto uvažovanie charakterizuje špecický spôsob: opatrne sa pýtame, aká bude budúcnosť na základe súčasných trendov; takmer nikdy sa nepýtame: aká by mala byť budúcnosť?” CTM sa, aj keď len v miniatúrnom merítku, nebojí vydať tým druhým smerom.
Dramaturgický výskum na CTM Berlin 2019 podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
