V obrazoch Mariany Kardošovej môžeme vidieť lavírovanie medzi konkrétnym zobrazením, symbolmi a abstrakciou. Jej obrazy sú expresívne a farebné, vidieť v nich veľkú mieru uvoľnenosti a hru s fanáziou. Nútia diváka sa zamýšľať nad tým, čo vidí. Jej obrazy nás vedú po sinusoide. V momentoch keď prenikáme do utopického sveta melého dievčaťa sme v momente zasiahnutý líniou reality vyzretej ženy.
V tvorbe pracuje s istým druhom hľadania, bádania, zabudnutia zabehnutých koncepcií. Pri hlbšom pozorovaní sa stretneme s celým radom autorkinych výtvarných gest, od jemných ťahov až po expresívne sebaisté vyjadrenie, ktoré nám dáva možnosť pocítiť, že každé dielo ma otvorený koniec svojho príbehu, čím autorka ponecháva priestor našej vlastnej fantázií.
Nespútanosť a istá nepredvídateľnosť jej obrazov poukazuje na to, že ani v živote samom nemáme všetko plne pod kontrolou a nikdy neobsiahneme celú realitu.
Lucia Kupcová, kurátorka výstavy
Hudobný hosť: speváčka Tatiana Vaščišinová