|
|
|
PLNKA ❏ Lea Bertucci (NNA Tapes / NYC) ❏ Drakh ❏ 2/10
PLNKA ❏ Föllakzoid (Sacred Bones Records) ❏ Kult Masek 8/10
PLNKA ❏ Poly Chain ❏ Charon ME & tuf 17/10
PLNKA ❏ Mika Oki ❏ fvlcrvm ❏ Ink Midget ❏ Detlef Dakar 25/10
PLNKA ❏ Lyra Valenza (Opal Tapes) ❏ Peal ❏ pstmn ❏ memb x Stix 31/10
PLNKA ❏ Ami Yamasaki ❏ Tigris Aregntum 10/11
PLNKA ❏ Ricarda Cometa ❏ Urbanfailure 10/9 ✔️
PLNKA ❏ Kassem Mosse x Mix Mup ❏ Bryce Hackford ❏ and co. 13/9 ✔️
🌫️ V rámci programovania tejto série sme sa pokúsili obmedziť letovú dopravu vystupujúcich, ktorá je jedným z najväčších kameňov úrazu pri pridávaní skleníkových plynov do atmosféry. Z každého lístka venujeme 5% na kampane organizácie Avaaz, ktorá sa už 12 rokov aktívne podieľa na pozitívnej zmene v rámci nie len enviromentálnych otázok. Zároveň bude možné na každý event zakúpiť tzv. klimatický lístok, z ktorého bude 30% odvedených na rovnaké účely.
〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄〇〄
💮 Pôvodným pilierom dramaturgie jesennej a zimnej série PLNKA koncertov a klubových nocí mala byť téma periférie. Periféria ako oblasť, ktorá skôr skrýva ako odhaľuje. Periféria ako silno rezonujúci rámec tvárou v tvár migračnej kríze. Ideová a post-žánrová periféria a tenzia medzi tým, čo je v slovenskom kontexte považované za okrajovú kultúru a čo je v zahraničí vnímané “bližšie k centru.” Vzťah medzi okrajom a centrom, v ktorom stále dominujú západné tendencie. Pri troche fantázie by tému mohla krásne reflektovať najnovšia práca Lea Bertucci. Album ‚Resonant Field,‘ ktorý vznikol v opustenom komplexe Silo City na okraji Buffala vyníma alto saxofón z jeho bežných zvukových teritórií. Dvojica MM/KM (Mix Mup x Kassem Mosse) posúva konvencie house music na okraj, presnejšie naľavo od centra, dánske duo Lyra Valenza rozoberá okrajové žánre a odkaz 90s rave-u. Jemné vokálne mikro-naratívy japonskej sound-artistky a vokalistky Ami Yamasaki prinášajú úvahy nad tým, či sú pre mestského človeka les a jeho zvuky odsunuté na okraj ako ekonomicky impotentná oblasť alebo prečo stojí len ťažko monetizovateľný sound-art na periférii záujmu, zatiaľ čo súčasné umenie sa v Sothebies predáva za astronomické ceny – ako píše David Stubbs v knižke ‚Fear of Music‘.
V kontraste s každodennou realitou ale téma periférie mizne do zabudnutia ako priemerný drone-ambient. Ako povedal americký umelec, technológ a profesor na MIT University, Chris Csíkszentmihályi, pri svojej nedávnej návšteve Bratislavy v rámci Sensorium Festivalu: mohol by som sa zaoberať rôznymi témami, no ani jedna z nich nie je taká horúca ako téma globálneho otepľovania, respektíve, aby sme nazvali veci pravým menom: téma totálneho enviromentálneho kolapsu – šieste vymieranie druhov ako to nedávno popísala štúdia pre ‚Proceedings of the National Academy of Science‘ uverejnená v magazíne WIRED.
“Dramaturgická téma” je svojvoľná a samoaplikovaná, netreba sa ani veľmi snažiť, píše sa sama. Nestála na začiatku programovania tejto série, vychádza celkom prirodzene zvnútra samotného výberu, respektíve z oveľa širších reálií, ktoré sa viac či menej spätne premietajú do tohto výberu. Uzavretý kruh pripomína logo zásadného labelu Sacred Bones Records – hada, ktorý požiera sám seba.
Eko-úzkosť je na každom kroku a kliku. A ako vždy, umenie je jedným z prvých katalyzátorov. ANOHNI na svojom albume Hopelessness (2016) (zďaleka nie je jedným z prvých) kto spieva o svete, v ktorom “ryby plávajú hore bruchom,” zatiaľ čo oceán vrie. Horiace mestá sú víziou sveta blízkej budúcnosti v skladbe Black Snow od Oneothrix Point Never. Aktuálne albumy od Matmos (Plastic Anniversary) alebo James Ferraro (Requiem For Recycled Earth) sa vzdávajú svojich nádejí pod ťarchou takmer identických vízií, akoby ich jedna mater mala. Matmos to robia so sebe vlastným nadhľadom a Ferraro operujúc v melancholickej kvázi gýčovej video-game dystopia estetike pod ťarchou syntetických tympanov a syntetického…všetkého. Kiež by toto všetko bola iba samoúčelná fetišizácia dystópie v duchu Hollywoodu.
Magazín Tiny Mix Tapes píše o albume Lei Bertucci ako o apokalyptickom soundtracku a aj keď toto tvrdenie má podľa slov autorky „ďaleko od autorského zámeru“, recenzia je len ďalším testamentom klimatických tém tlejúcich v kolektívnom (pod)vedomí. Autor zároveň nie je ďaleko od pravdy: Bertucci minulý rok vydala EP ‘Our Collective Cynicism Is a Product of Failed Revolution,’ ktoré sa tematicky viaže na našu neschopnosť rozmýšľať v medziach dlhých časových úsekov.
Každý si vždy (našťastie) dosadí to svoje. Je jednoduché predstaviť si, že chladné posthumanisticky znejúce plochy dánskeho dua Lyra Valenza rozprávajú o strachu z nadvlády A.I., ktorý už možno ďalšiu generáciu nemusí trápiť, keď sa pozrie z okna a vidí roztopenú Arktídu. Je jednoduché predstaviť si, že hlukové ataky Ricarda Cometa na pomedzí noise-rocku a rozoberania pôvodnej hudby Ánd svojim zdanlivým prírodným chaosom oslavujú návrat k pôvodnej rovnováhe prírody zbavenej ľudskej civilizácie. Niečo podobné by mohlo platiť pre hybridné tanečné dizonancie Parížanky Mika Oki. Kam sa podela bohatá fauna vykreovaná hlasivkami Ami Yamasaki? Po poslednom rave-e (MM x KM) zostávajú len echá poletujúce v opustených továrňach (Lea Bertucci a Tigris Argentum) a vysoko nad nami ne/dosiahnuteľné hmloviny a priľahlé hviezdne reálie (FÖLLAKZOID a ich kosmische hypnóza). Za oponou stoja aj ďalší aktéri, ktorý sa už nezmestili do programu no rozhodne by mali k téme čo povedať (napríklad noise apokalyptický projekt SISTER IODINE) či umelci, ktorí sa už v rámci PLNKY k slovu dostali: M.E.S.H., Christoph de Babalon, Æthereal Arthropod, Nkisi, Tomoko Sauvage, ai. Všetci ponúkajú viac menej znepokojujúco trefné fabulácie alebo aspoň pevný základ na rozmýšľanie o konci dejín.
Resident Advisor v článku ‚What can dance music do about the climate crisis‘ rekapituluje rôzne malé iniciatívy, ktoré sa snažia stavať k situácii proaktívne. Súhrn týchto jednotlivcov možno na prvý pohľad pôsobí bezmocne, no v princípe autor článku hovorí o tom, že ak popri tých najväčších faktoroch, akými sú lacné lety, fast fashion a konzumácia mäsa nezačneme brať vážne aj riešenia takýchto malých iniciatív, tak sa nikam neposunieme. Je extrémne jednoduché naladiť sa na vlnu nihilistických (a často nesmierne vtipných) memov a oveľa zložitejšie pokúšať sa nájsť iné východiská.
“Poznám klimatológov, ktorí tvrdia, že je len malá šanca, že predídeme totálnemu civilizačnému kolapsu. Ale aj napriek tomu, nezostáva nič iné, ako sa o to pokúsiť,” dodáva záver článku, ktorý je zároveň najlepším návodom, ako sa z toho všetkého nezblázniť. Aktuálny článok “What if we stop pretending” v The New York Times ide ešte o jeden dôležitý krok ďalej a pýta sa, aké stanovisko chceme zaujať, aj keď je toto všetko neodvratné.
—
🌫️ Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
—
🌫️ Organizátor: Forum Absurdum / FUGA
🌫️ Mediálni partneri: Radio_FM / CITYLIFE.SK / GoOut
🌫️ Ďakujeme: Fond na podporu umenia, Bratislavský Samosprávny Kraj, Jozef Tušan, Michal Stolárik, Sea Fur, Miro Tóth, Andrej Chudý, Terezia Šabová, Saša Buricová, Boris Vitázek, Nina Pacherová, Asfalt, Backline.sk, LOM
|
